reklama

Súboj chátrajúcich fotografov na amatérskom hrade. Alebo opačne?

V skúškovom období býva dobrým zvykom učiť sa. Ale ani vysokoškoláci nemajú neobmedzené zdroje energie a z času na čas potrebujú dobiť batérie. Psychickú námahu treba nahradiť fyzickou a tak dať obom mozgovým hemisféram oddych. Výborným spôsobom ako tak učiniť je výlet do prírody. Rozhodli sme sa preto pozrieť si Starý hrad zblízka, Strečno zdiaľky a všetky veci cestou cez hľadáčik objektívu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Fotograf #1: Mirko Kozák, fotoaparát Meopta Flexaret
Fotograf #2: Peter Piatka, kompakt Olympus Camedia

Náš výlet sa začal na vlakovej stanici, kde sme nastúpili na osobáčik. John Steinbeck by mal pocit, že ideme Na východ od raja, podľa nás má však Žilina od raja ďaleko. Cestou sme uvideli rozľahlú stavbu, po ktorej pobehovali robotníci ako mravčekovia a budovali gigantické mravenisko, z ktorého by už koncom budúceho roka malo vyjsť prvé auto s označením Kia. Pracuje sa od svitu do mrku sedem dní v týždni. V tejto súvislosti mi napadá jedine parafráza Dzurindovej publikácie: "Kde sú bubáčiky, tam je cesta."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
stolice
stolice 




Vystúpili sme na stanici Strečno a pokračovali pešo k okraju Trenčianskej stolice. Červená turistická značka

cervena
cervena 

nás viedla priamo k cieľu našej cesty. Fotoaparáty sme mali proklatě nízko u pasu a čakali sme na naše obete, na ktoré sme chceli zamieriť a nemilosrdne stlačiť spúšť.

Netrvalo dlho a prvé objekty stáli pred nami. CVAK CVAK!

kozliatka
kozliatka 


Hneď nám bolo podozrivé, že by sa také roztomilé kozliatka túlali samé. Zatriasla sa vysoká tráva a pred nás vyskočili dve dospelé kozy. Ich útočne vyzerajúce rohy našťastie nepoužili a správali sa priateľsky. Svojím kompaktom som ich nafotil zo všetkých strán. Môj internátny spolubývajuci Mirko to však s Flexaretom nemá jednoduché. Najprv expozimetrom odhadnúť clonu a čas expozície. Následne hľadieť zhora do čarovnej skrinky a hľadať najlepšiu možnú kompozíciu. To však nie je také jednoduché, lebo obraz v hľadáčiku je vertikálne zrkadlovo prevrátený. Chce to trpezlivosť a čas. Veľa času. Kozy však nie sú žiadne fotomodelky a času nazvyš nemajú. "Chceme sa pásť, starec, tak si švihni, lebo ti z toho odhryznem!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama
kozy
kozy 


Náš výlet pokračoval lesnou cestou popri potôčiku. Žblkotajúca chladná voda vo mne vyvolala spomienky, ako som chodieval so starým otcom na huby. Do potoka sme si uložili dve fľaškové pivká a cestou z lesa zahasili smäd. My s Mirkom sme však neboli na hubách a nemali sme ani pivko. Tak sme smäd zahnali lacnou minerálkou, ktorá sa nám neskôr mierne vyliala do batoha kvôli nekvalitnému tescoidnému uzáveru.

potok
potok 


Popri potoku sme uvideli dve či tri osamotené chaty. V slovenských lesoch celkom bežný úkaz. Dnes by ste si už takútu chatu nepostavili. Široké spektrum stupňov ochrany fauny a flóry nepovoľuje novostavby. Mirkovi sa však bývanie na samote pozdáva: "Keď budem veľký, takú chatu si kúpim a budem žiť v prírode."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
chatka
chatka 


Červená značka

cervena
cervena 

sa zrazu prudko stočila doprava a nasledovalo stúpanie. Bolo nám jasné, že cieľ našej cesty je blízko. Zakrátko sa nám ukázal v celej svojej chátrajúcej kráse. Zrúcanina Starého hradu, známeho aj ako Starhrad alebo Varín.

stary_hrad
stary_hrad 


Vyškriabali sme sa až do útrob hradu. Zub času ho nielen nahlodal, ale si z neho už aj poriadne odhryzol. Postavený v 13. storočí ako strážca považskej cesty. Od 16. storočia začal Starý hrad pustnúť, keďže vtedajší ľudkovia začali uprednostňovať luxusnejší hrad Strečno.

miro_hore
miro_hore 


Starý hrad ako taký dnes už nedokáže uchvátiť. Veľmi pekný a pôsobivý je však výhľad na rieku Váh. Posúďte sami:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
vyhlad_kvet
vyhlad_kvet 




vyhlad_zakruta
vyhlad_zakruta 


Obišli sme Starý hrad zo všetkých strán, sprava i zľava, odhora až dole. Nasýtili sme sa výhľadu, spravili niekoľko záberov (Flexaret 2 ks, Olympus 20 ks) a vydali sa na cestu späť. Narazili sme na zaujímavé stromoradie. Do dokonalej kompozície však chýbala maličkosť. Jeden strom mierne zaostával. Mirko bol natoľko galantný, že sa strom pokúsil potlačiť do správnej pozície.

stromy
stromy 


Keď sme už boli v takej experimentátorskej nálade, skúsil som i adrenalínové foto. Objektív môjho absolútne nevodotesného digitálu snímal len niekoľko centimetrov nad vlnkami potoku:

potok
potok 


Cestou späť sa na nás spoza druhého brehu Váhu pyšne pozeral hrad Strečno. Jeho momumentálnosť ešte zvýrazňovala hradná skala, na ktorej tróni. Jeho návštevu sme odložili na neurčito. Predsa len, je to turistická atrakcia s obmedzenými otváracími hodinami a nenulovým vstupným. Strečno sme si aspoň zvečnili spolu s zakvitnutými šípkami s včielkou Majou.

hrad_strecno_kvet
hrad_strecno_kvet 


Aj Mirko a jeho verný Flexaret tiež chceli záber Strečna. A tak na rad opäť prišiel expozimeter a dlhé chvíle čakania, kým vyletí vtáčik. Teraz mi napadá, do tej flexaretovskej skrinky by sa kľudne nejaký ten vták zmestil...

miro_fotograf
miro_fotograf 


Takýto záber sa zrejme snažil Mirko zachytiť...

hrad_strecno
hrad_strecno 


...ale bohužiaľ ho Flexaret sklamal. Potom, čo sme na druhý deň dali vyvolať film, zostali sme všetci prekvepení. Miro, ja, aj photoboy. Chybu nespôsobil ľudský faktor, ale staručký Flexaret, ktorý zrejme prepúšta dovnútra svetlo a tak bol celý film na spodnej strane osvetlený. Plač a slzy nám nepomohli. Prebiehajúce vyšetrovanie snáď dá odpovede na naše "Prečo?!". Už teraz však môžem skonštatovať, že malý Olympus túto bitku vyhral. Vojnu však zatiaľ nie :-)

Peter Piatka

Peter Piatka

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Poslucháč Žilinskej univerzity, exšéfredaktor časopisu ŽUŽO, koordinátor projektu Univerzitníky, učiaci sa project manager .-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosť300 hrmenýchUtrpenie spisovateľaŽivot na internáteFotografieGreat BritainPráca ako zábavaPrózaBlog o blogu

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu