Peter Piatka
Auto pod perinou
Na vtipných historkách sa výborne bavím, kým sa neodohrajú v skutočnosti a nepocítim pointu na vlastnej koži. Potom sa bavím ešte viac .-)
Poslucháč Žilinskej univerzity, exšéfredaktor časopisu ŽUŽO, koordinátor projektu Univerzitníky, učiaci sa project manager .-) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, 300 hrmených, Utrpenie spisovateľa, Život na internáte, Fotografie, Great Britain, Práca ako zábava, Próza, Blog o blogu
Na vtipných historkách sa výborne bavím, kým sa neodohrajú v skutočnosti a nepocítim pointu na vlastnej koži. Potom sa bavím ešte viac .-)
Navzájom si prajeme pokojné sviatky. A aj keď toto želanie opakujeme až do zunovania, nie je to len fráza. Každý by predsa chcel mať naozaj pokojné, ničím a nikým nerušené sviatky, bez stresu a rozčuľovania. Ale ide to? Dá sa vyhnúť všetkým stresorom? Po týchto sviatkoch zodpovedne prehlasujem – nedá sa. Keď už sa vám podarí obísť väčšinu negatív ako sú preplnené obchody alebo pripečené koláče, stále príde niečo ďalšie. Tento rok to boli pre mňa súťaže.
Byt sa pomaly ale iste stával väzením. Ona - na samotke - odsúdená za hriechy minulosti. Väzenská stráž žiadna. Len štyri chladné steny, ktoré sa každým dňom približovali a približovali a približovali...
Aj tento rok sa v našej rodine potvrdilo, že každé sviatky sú úplne iné ako tie predchádzajúce. Tento rok boli poznačené neveselými rodinnými udalosťami, ale zároveň stále platí, že najľahšie sa kráča životom s dobrou náladou a optimizmom. Preto vám všetkým prajem do nového roka prevahu pozitívnych udalostí a myšlienok. A kto nevidel cez Vianoce zlaté prasiatko, má teraz ešte jednu šancu :) pokračovanie článku
Píše sa rok 2005, august sa práve posúva do svojej druhej polovičky. Ste v Anglicku na letnom pobyte typu work and travel. Tej prvej časti máte už celkom dosť, od práce mozole na rukách i na duši, na účte už nejakú tú penny... Je preto ten pravý čas na časť druhú - cestovanie a zábavu. Ale kam? Sightseeing vás už omrzel, všetko významné naokolo už máte obehané. História už začína nudiť, chcelo by to niečo súčasné, chcelo by to zažiť niečo nové. A vtedy natrafíte na leták zábavného parku.
Holičstvo pod Mestskou vežou. Poslušne sedím a hľadím na seba v zrkadle. Praktický igelit s veľkým reklamným nápisom na mne vyzerá ako pršiplášť bez kapucne. Namiesto dažďových kvapiek však budú padať moje vlasy. Snažím sa tváriť pozitívne a nepôsobiť ako nevrlý zákazník, aj keď dobre viem, ako to skončí. Odídem vystrihaný ako radová stádová ovca s výčitkou v očiach: „Bača, prečo?!“
Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva bolo v roku 2004 na Slovensku viac ako stotisíc študentov denného štúdia verejných škôl. Dá sa predpokladať, že tento rok je ich ešte viac. Koľkí z nich trpia "komplexom bezdomovca", to už ročenka ústavu neuvádza.
„Pomôž, daruj krv!“ vyzývajú plagáty na každom rohu. Keby nepotrebovali, neprosia. Ale potrebujú - darcov ubudlo a čakárne transfúznych oddelení zďaleka nebývajú preplnené. Obavy z legislatívnych úprav sa bohužiaľ potvrdili.Dnes som bol darovať krv. Tento krátky článok však nepíšem preto, aby som sa pochválil. Je skôr hanba, že som svojím prvým darcovstvom čakal tak dlho. Rád by som vás však touto cestou vyzval, aby ste prišli pomôcť aj vy. Ak ste ešte neboli a môžete, prekonajte svoje obavy, nehľadajte výhovorky, ale čas a ďalších darcov. Vymeňte vašu zdravú krv za šálku čaju a dobrý pocit na duši. (Medzi súvisiacimi článkami nájdete odkazy na všetky texty o darovaní krvi :)
Môj prvý text o hubárčení, hubároch a hubách som napísal ešte na základnej škole ako slohovú prácu v piatej triede. Keďže môj starý otec je skúsený návštevník lesa, chcel som sa blysnúť odbornými výrazmi. Pani učiteľka bola naozaj mojou prácou prekvapená. A to hneď v úvode, kde sa dočítala: "Rád chodím na huby. Som taký malý mytológ."
Sanitka uháňa mestom. Všetci jej ustupujú z cesty, aby ju nič nezdržalo. V tej chvíli nie je nič dôležitejšie, všetko ostatné sa zdá byť rozmazané, nepodstatné. Zostrené je na záchranu ľudského života...
Anglická hra bowl. Takmer umelý psík. Jeho výsosť Henry Mastif. Akty mačiek. Typická Angličanka. Srdce mesta s fontánou, deťmi a holubmi. Typický pub. Priemyselné umenie. Kovové nezábudky a stromy. To všetko a ešte viac na fotografiách.
Na rad prišiel ďalší zákazník. Starší pán, očividne dôchodca. V košíku najbežnejší nákup –mlieko, chlieb a noviny. S úsmevom som ho pozdravil, ale neodzdravil. Spýtal som ho, či chce tašku, ani sa len na mňa nepozrel. Nablokoval som mu nákup, nepoďakoval. Nezvyčajné. Chudák, už je nahluchlý, pomyslel som si. V tom do obchodu vošiel ďalší Angličan. Keď ho uvidel môj hluchý dôchodca, vybral si z uší doposiaľ skryté slúchadlá, vypol discman a dal sa s ním do čulého rozhovoru.
Možno si poviete - nafúknutý bulvárny titulok. Po pravde, skutočnosť je ešte šokujúcejšia. Ide síce o 77 miliónov. Ale britských libier. To je v prepočte viac ako 4,3 miliardy korún. Presne o toľko sa hralo minulý piatok v anglickej lotérii. A ja som bol pri tom.
Po tom, čo sa mi podarilo nájsť a vybaviť si v Manchesteri prácu, sa konečne môžem venovať aj iným veciam. Hneď v prvý deň voľna som podnikol akciu, na ktorú som myslel už od nášho príchodu. Po hodnej chvíli hľadania sa mi podarilo nájsť verejné miesto najbližšie k jednej z pristávacích dráh manchesterského letiska. A začal sa môj súkromný letecký deň...
"Stopárov sprievodca po Galaxii" je mimoriadne obdivuhodná kniha. Ak by však Douglas Adams chcel napísať bestseller teraz, musel by prísť na trh s názvom "Sprievodca hľadača práce po Británii".
Aká je dnes doba? Jedinečná, tak ako vždy. História sa neopakuje. Svet sa vyvíja, mení svoju tvár. Nič nie je, ako bývalo a nič nebude, ako je. Slobodu, ktorú dnes máme, naša generácia získala darom. No naši rodičia a starí rodičia, museli za ňu zaplatiť. A tak sa stala cenným dedičstvom, o ktoré sa treba starať. Na oplátku môžeme vychutnávať všetky výhody, ktoré ponúka.
V skúškovom období býva dobrým zvykom učiť sa. Ale ani vysokoškoláci nemajú neobmedzené zdroje energie a z času na čas potrebujú dobiť batérie. Psychickú námahu treba nahradiť fyzickou a tak dať obom mozgovým hemisféram oddych. Výborným spôsobom ako tak učiniť je výlet do prírody. Rozhodli sme sa preto pozrieť si Starý hrad zblízka, Strečno zdiaľky a všetky veci cestou cez hľadáčik objektívu.
*Všimli ste ich? Tie nenápadné hviezdičky. To drobné písmo na konci billboardu. Ten text v televíznej reklame bežiaci na hranici čitateľnosti. Nevšimli? Alebo si len matne spomínate? Potom je všetko tak, ako si to marketingoví mágovia naplánovali.
V piatok 10. júna oslavovalo Fun rádio 15. narodeniny. Na veľkej párty v bratislavskej Inchebe okrem moderátorských hviezd Fun rádia vystúpili Dara Rolins, IMT Smile, Vidiek a finalisti SuperStar. Atmosféru a zábavu vám žiadna reportáž priblížiť nedokáže. Ponúkam aspoň jednu náladovú fotografiu...
Bývali sme spolu pol roka, keď mi raz pri večeri povedal: „Som tehotný.“