Hubová polievka pre dušu

Autor: Peter Piatka | 19.10.2005 o 0:53 | Karma článku: 12,52 | Prečítané:  6135x

Môj prvý text o hubárčení, hubároch a hubách som napísal ešte na základnej škole ako slohovú prácu v piatej triede. Keďže môj starý otec je skúsený návštevník lesa, chcel som sa blysnúť odbornými výrazmi. Pani učiteľka bola naozaj mojou prácou prekvapená. A to hneď v úvode, kde sa dočítala: "Rád chodím na huby. Som taký malý mytológ."

 Foto © autor

Samozrejme, náuka o hubách sa označuje mykológia. Má komplexný pojmový aparát a osobitné metódy skúmania - je to teda veda ako má byť. S mytológiou má predsa len niečo spoločné a to sú mýty a legendy, ktoré sa tradujú ústnym podaním v krčmách a pohostinstvách. Populárne sú však aj skutočné príbehy o chybách pri určení húb a následné zbytočné výplachy žalúdka.

Hubári - zvláštna sorta ľudskej rasy

Intuitívnym delením sa dajú hubári rozlíšiť dve základné skupiny: profesionálov a amatérov. Prvú tvoria odborníci na slovo vzatí, mykológovia-vedci. Chodenie do lesa je ich pracovnou náplňou, keď nájdu peknú hubu, zmerajú ju, odfotia, zaznamenajú a idú ďalej. Pre naše rozprávanie jednoducho úplne nezáživní jedinci. Zábava prichádza s amatérmi, ktorí hľadajú huby pre ich široké kulinárske využitie.

Môj starý otec zbiera huby viac ako šesťdesiat rokov a tak má v hubároch jasno. Skupinu amatérov preto ďalej rozdeľuje podľa toho, do čoho zbierajú: na košikárov a taškárov.

Košikári pristupujú k hubárčeniu zodpovedne. Ich motto znie: "Radšej poznať menší počet druhov dokonale než väčší povrchne." Majú za sebou aspoň informatívne štúdium literatúry a sú teda teoreticky znalí veci. Zbierajú výhradne do prútených košíkov, lebo vedia, že huby potrebujú dýchať. Majú svoje tajné miesta, svoje obľúbené druhy húb a svoje vlastné metódy.

Taškári nevidia najmenší problém v zbieraní húb do nepriedušných tašiek, kde sa im huby často zaparia a stávajú sa tak nejedlými. Ich cieľom je za čo najkratší čas nájsť čo najväčší úlovok. Neštítia sa prísť až do lesa na motorkách. Hovorí sa "Kto sa bojí, nech nejde do lesa". Teraz už toto porekadlo neplatí a do lesa chodia aj bojkovia, lebo túžba po peniazoch a rýchlom zisku premôže hocaký strach. Taškári predávajú svoje tašky plné kadejakých húb popri cestách či na trhoch v mestách a pýtajú za ne stovky ba i tisíce.

A tu už nastupuje posledná skupina. Jednoducho nehubári, ktorí huby zbierajú akurát tak z regálov v hypermarketoch. Poznajú malé šampiňóny s bielymi hlavičkami v priesvietných igelitoch, hlivu ustricovú vo vákuových baleniach, prípadne rôzne zavárané drobizgy v nálevoch.

Hubárska matematika pre pokročilých

Košikári sú teda ideálnou skupinou na pozorovanie hubárskych návykov. Sú to praví hubári, pre ktorých je amatérska mykológia koníčkom, radosťou a možno i generačným poslaním. Ani oni však nie sú bez chyby. Príkladom sú ich počty. Ide o podobný jav ako je známe rybárske pravítko. Rybárom často nestačia ruky, aby ukázali veľkosť svojich úlovkov.

Rovnako keď príde hubár do krčmy, zakričí: "Chlapi, neuveríte. Sto dubákov som našiel, prisámbohu!" Ale už nepovie, že 99 z nich bolo nepoužiteľne červavých. Častejší jav je bezbrehé preháňanie: "Tisíc dubákov, chlapi, tisíc!" Kedy niekto zrátal všetky čísla, ktoré pyšne zahlásili hubári po príchode z lesa, tak by prišiel k astronomickým dátam a toľko húb veru na svete ešte nenarástlo a najbližšie tisícročie ani nenarastie.

Hubárčenie ako vášeň

Zbieranie húb je predovšetkým tradícia. Huby rastú aj na mnohých iných miestach vo svete, no nie všade majú ľudia taký kladný vzťah k hubárčeniu ako u nás. Kedysi sa dokonca hovorilo, že Československo je hubárska veľmoc. Myslím, že je toto tvrdenie je stále pravdivé. Mestský človek asi ťažšie uverí, ale hubárska komunita je početná a mykologické vedomie je v našich končinách skutočne na vysokej úrovni.

Cesty, ako sa stať hubárom, sú rôzne. Niekto chodí do lesa odmalička a zbieranie húb má jednoducho v krvi. Iný si nájde cestu k mykológii až neskôr a stane sa z neho košikár až na staré kolená. Ale vždy platí, radšej neskôr ako nikdy!

Spoločným motívom, ktorý drží ľudí pri hubárčení je hubársky zážitok. Človek, ktorý nezažil, nepochopí. Nejde pritom o veľa. Príroda je fantastická a malé zázraky čakajú v lese za každým stromom. Stačí nájsť jeden naozaj krásny kúsok alebo objaviť desiatky húb pokope či jednoducho zažiť pri hľadaní húb príbeh, ktorý si zapamätáte na celý život.

Hlavným cieľom hubárčenia by nemal byť zdroj obživy či finančný zisk. Do hory sa nedá ísť s predsavzatím nájsť plné koše húb. Naopak, hľadanie húb my malo byť hlavne zdrojom radosti a aktívneho oddychu. S takýmto prístupom sa človek nikdy nevráti z lesa sklamaný a nebude len zbytočne hubovať :)

Čo sa hovorí o hubách alebo Dobré rady od starého otca

  • Tak sústredene huby hľadal, až na jeden stúpil. (V lese hľaď aj do blízka, aj do diaľky, aj do vysoka aj do nízka.)
  • Huby jedz, ale meno im vedz!
  • Nesprávaj sa, ako keby si šialené huby pojedol.
  • Keď je veľa húb, bude chudoba.
  • V Kanade vraj hubári chodia spať v obleku, košeli a kravate. Ak ráno nevstanú, sú aspoň rovno pripravení do truhly.
  • Zbieranie húb na asfalte nemožné? Veru taškári v zhone postrácajú všeličo.
  • Vo vetre huby nerastú.
  • Synak, nikdy si nedávaj košík s hubami za auto, keď ideš cúvať.
  • Tak som dlho čakal, že na mne skoro huby začali rásť.
  • Keď mesiac dorastá, aj huby rastú. Prečo by mesiac nevytiahol huby, keď more vytiahne?!
  • Ale pán kolega, maľujete muchotrávku na stenu.
  • Keď pod dubom rastú dubáky, pod bukom rastú bubáky?
  • Posledná veta pred smrťou: Nie, neboj sa, veď viem rozoznávať huby.

A na záver niekoľko fotografií z posledného víkendu pre potešenie oka...

Foto © autor

foto: Na huby sa treba vyda
foto: Pri vstupe do lesa, treba zazvoni
foto:
foto: Takto vyzer
foto:
foto: Hr
foto: Muchotr
foto: Bed
foto:
foto: Uk
foto:
foto: Salamandra
foto:
foto: Koz
foto: O nie
foto: Koz
foto:
foto: Pred ulo
foto: Huby treba odreza
foto: Brezov
foto: Star
foto: H
foto: Pr
foto: ...ako fl
foto: ...tak i fauna :-)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Otvorený list Obyčajným ľuďom (píše Samo Marec)

Vôbec ste si nevšimli, ako sa to zmenilo.

Juhoafrický kmeň môže uniknúť imunite

Protilátky nezneutralizovali vírus dostatočne.


Už ste čítali?